Ako vždy, keď mali tichú domácnosť, dlho nemohol zaspať. Nepokojne sa mrvil a premýšľal, čo sa vlastne medzi nimi prihodilo a kto to zavinil...
Hneď ráno tušil, že sa niečo zomelie. Už niekoľko dní bol podráždený, narastal v ňom pocit nespokojnosti. Vedel, že to nemôže skončiť inak, ako výbuchom hnevu a zlosti.
Žena mu pri raňajkách vyčítala, že zase nespravil čosi, čo mu už viac krát pripomínala.
Nazlostilo ho to tak, že jej odsekol, nech sa radšej stará o svoje povinnosti a neotravuje ho.
Obvykle sa nad takéto jeho výbuchy povzniesla, no teraz jej svoju odpoveď vmietol do tváre s hrubosťou, ktorá sa jej hlboko dotkla. Už s ním neprehovorila ani slovo a on s ňou tiež nie.
Dumal nad tým, čo bolo príčinou jeho ranného výbuchu. A vlastne to vedel... bola za tým jeho vznetlivosť, živená nedostatkom telesnej blízkosti a milovania. Žena bola posledné týždne unavená zo starostlivosti o dieťa a zaspávala ihneď, len čo si ľahla do postele. Na milovanie vtedy musel zabudnúť, a hoci únavu svojej ženy chápal, cítil sa odstrčený a nespokojný.
Ranný výbuch zlosti ho mrzel, no nedokázal si priznať chybu a poprosiť ženu o odpustenie. Nerád sa ospravedlňoval, vždy sa pri tom cítil nesvoj.
Ležala na opačnom konci postele a vnímala, že ani on nemôže zaspať. Pýtala sa seba samej, prečo sa musia vždy najskôr od seba vzdialiť, aby si uvedomila, čo všetko pre ňu znamená. Ako veľmi po ňom túži. Prečo si jeho prítomnosť vôbec neuvedomila včera alebo predvčerom večer, keď ešte bolo všetko v poriadku a stačilo natiahnuť ruku, pohladiť ho, naznačiť...? Prečo po ňom najviac túži vo chvíľach, keď je taký nedostupný?
Každá minúta váhania ju čoraz viac presviedčala o nezmyselnosti celej situácie. Patria predsa k sebe, majú spoločnú dcéru a svoje životy odovzdali do rúk jeden druhému. Uvedomila si, že toto napätie medzi nimi už dlhšie nevydrží.
Otočila sa tvárou k jeho chrbátu.
"Spíš?", zašepkala tak, aby ju určite počul, pokiaľ naozaj nespí. Nepohol sa, neprehovoril.
Priblížila sa k jeho potichu dýchajúcemu telu, prstami mu jemne prebehla po vlasoch, nežne sa k nemu pritúlila a čakala...
Keď sa k nemu otočila, cítil, že je to krok ku zmiereniu a potešil sa. No v jeho radosti bol aj blen... prečo to ona dokáže a on nie? Keď sa k nemu pritúlila, takmer podľahol pokušeniu otočiť sa k nej a objať ju... no odolal. Vnímal teplo jej tela, jej ňadrá opierajúce sa mu o chrbát, prsty ískajúce mu vlasy... vedel, že ak bude „spať“, rukou bude blúdiť po jeho tele a nevynechá ani jedno citlivé miestečko.
Dlaňou mu kĺzala po tvári a krku, nežne ho hladila na hrudi, pomaličky sa posúvala nižšie... a on vedel, že jeho vzrušenie by ho o chvíľu prezradilo. Nevydržal to a otočil sa tvárou k nej, mocne, no nežne ju objal, pritisol k svojmu telu a v tme svojimi perami vyhľadal jej ústa. Pri bozku sa mu zakrútila hlava... sladkosť jej úst ho vždy znova a znova prekvapovala.
Bozkami si dláždil cestičku od úst k drobnému ušku, pobozkal a perami jemne stisol lalôčik. Skoro nečujne zašepkal „odpusť mi, láska“ a neprestával ju nežne bozkávať. Jeho vzrušenie sa stupňovalo, jej dych sa zrýchľoval. Vedel, že zas zažijú jedno z tých nádherných zmierení, ktoré medzi nimi obnoví pocit dôvernosti a lásky. Pocit, pre ktorý by šiel aj na kraj sveta a urobil by čokoľvek...
Konečne ju prijal do svojho mocného objatia. Nikdy sa necítila bezmocnejšie a zároveň nikdy nepocítila väčšiu úľavu. Jeho bozky dopadali na jej tvár ako jarný dážď. Popri ich opätovaní mu chcela zašepkať, ako nekonečne ho miluje, no umlčal ju vášnivým bozkom. Zrazu si uvedomila, že netreba nič vravieť ... ich telá si dokážu o tej nekonečnej láske porozprávať aj bez slov.
Vedela, že obaja sú pripravení odovzdať sa tomu druhému úplne. Vnímala jeho rýchlo tlčúce srdce, zrýchľujúci sa dych. Jej ruky rozprávali končekmi prstov príbeh lásky - hladením po vlasoch, krku, chrbáte i po jeho hrudi ... až keď si bola úplne istá, že skutočne po nej túži, nechala svoje ruky skĺznuť nižšie.
Nedočkavo sa odovzdali jeden druhému. Spojili svoje telá a v spoločnom rytme si vychutnávali slasti dvoch životov, spojených do jedného.
Komentáre
nuž
hm, urovnávanie partnerských sporov je (skoro) umenie...
konflikt je skúška vzťahu, zmierenie znamená jej úspešné zloženie.