Hádanky horúcej lásky a tajomstvá prvých milovaní postupne strácali svoju čarovnú moc. Praktické problémy života začali vrhať tiene do prežiarených slnečných dní.
Trhliny, ktoré po svadbe pred dvomi rokmi zaplátali garsónkou, do ktorej sa sotva vošli oni dvaja, začínali opäť odhaľovať svoju tvár. Svet, zložený z manželskej postele, niekoľkých skriniek na oblečenie a z poličiek na jeho knihy a jej vysokoškolské skriptá, zrazu začínal byťpritesný.
Dúfala, že po promócii konečne pocíti akúsi životnú voľnosť.
A finančné uľahčenie, keď začne pracovať aj ona.
Namiesto toho prišlo niečo iné. Nečakané tehotenstvo.
Keď mu oznámila, že čaká dieťa, v prvej chvíli ho tým ohromila a nezmohol sa na slovo. S takou správou nepočítal. Doteraz myslel na deti a rodičovstvo len úchytkom a nezáväzne. Úvahy na túto tému mu pripadali ako vzdialená budúcnosť, ktorá sa ho netýka.
Na úlohu otca sa zatiaľ necítil. Chcel si užívať slobodu a voľnosť so svojou milovanou ženou. Mal pocit, že pre dieťa v ich vzťahu a v garsónke zatiaľ nie je miesto. Nevedel si predstaviť, že by ich malý byt zaplnila detská postieľka.
A myšlienka, že žena tu už nebude len pre neho, že sa o ňu bude musieť deliť s ich dieťaťom, ho vydesila. Nočné vstávanie, dojčenie, únava... Čo bude s ich divokými nocami, s neviazaným, vášnivým milovaním? Budú mať ešte naň čas, pohodu a dostatok síl?
Uvedomoval si, že je to sebecké, no jeho prvé pocity práve boli také...
Strach z ohrozenia, z obmedzenia vlastnej slobody, zo straty pohodlia.
Keď vyslovil pár slov pochybností, videl, ako ju to zranilo a radšej zmĺkol...
Náhle si nebola istá ničím. Aj z niekoľkých slov a náznakov vycítila, že toto nechcel. Hoci bola pripravená na úľak, čitateľný v jeho očiach, i ťažko zakrývané zdesenie v tvári, zabolelo ju to. Mala pocit, akoby niečo zbabrala. A ten hlúpy pocit ju neopúšťal i napriek uvedomeniu si, že sú v tom obaja spoločne.
Vedela, že sa o tom musia znovu rozprávať ... prísť k nejakému riešeniu. No najskôr si potrebovala ujasniť sama v sebe, čo ďalej.
Cítila, že skôr či neskôr jeden z nich vysloví slovo interrupcia. Nebránila sa samotnému slovu, bránila sa tomu zákroku. Bránila sa rozhovoru o tomto zákroku v súvislosti s ich prvým dieťaťom. Predsa to, že prichádza neplánovane a v ťažkej situácii, nemôže byť príťažou, ktorá prebije fakt, že ho obaja počali z lásky.
S istotou vedela jediné – toho desaťtýždňového drobčeka v sebe sa nevzdá. Vznik nového života vnímala ako zázrak, o ktorého existencii takmer mesiac nemala ani tušenia ... nemôžu ho zničiť a riskovať ďalšiu nepriazeň osudu.
Bol piatok a mali pred sebou celé dva dni voľného víkendu. Dnes večer pre nich pripraví výbornú večeru pri sviečkach. Pozvoľna začnú prekresľovať plány svojej budúcnosti.
Uvedomil si, že spravil chybu. Možno neodpustiteľnú... Sklamanie a bolesť, ktoré sa zračili v jej očiach, mu neschádzali z mysle a pálili ho v duši aj ďalší deň.
Aj keď si zatiaľ hovorili, že na deti je ešte čas, že najskôr si obaja vybudujú kariéru, zabezpečia si lepšie bývanie a prvé dieťa splodia až potom, do zariadeného bytu a primeraného blahobytu, neraz z jej zamysleného pohľadu po milovaní vytušil, že v srdci nosí túžbu po dieťati... Nie, nevravela o tom, veď sa predsa dohodli, no tá túžba v nej proste driemala a začínala sa prebúdzať...
Keď sa na to pozrel jej očami, jej túžbe po dieťati rozumel. Mnohé jej priateľky už mali aj zo dve deti. Keď sa s nimi stretli a on ju pozoroval, ako láskyplne sa prihovára ich bábätkám, ako ich berie do náručia, ako jej znežnie pohľad i hlas, presne vedel, po čom v tej chvíli túži...
A koniec-koncov, veď ani nemusí pozerať jej očami... v ňom sa už tiež začala ozývať túžba po otcovstve. Je načase, aby sa aj z neho, skoro tridsaťročného starého chlapa, stal hrdý otec - pomyslel si pobavene.
V tej chvíli vedel, čo urobí. Cestou z práce kúpi kyticu ako odpustok za otrasne necitlivé prijatie správy o svojom otcovstve. A večer túto vlastne úplne skvelú správu spolu oslávia...
Budem otcom, jupííí, zdvihla sa v ňom zrazu vlna nespútanej radosti a šťastia.
Od tej chvíle nebolo v jeho mysli miesto pre inú myšlienku...
Komentáre
skvele
No tymto dvom mladym ludom zelame uplne skvely zivot...
Kurtica, nakoniec to dopadlo naozaj celkom dobre :)
Zaujíma ma, ako by ste to vy dvaja zvládli teraz, po vyše roku. Čo by ste urobili inak?
:))
Nnno, lulla, povedzme, že takto vyzerá happy end :)
hogo
lulla, že keď je niečo dobré, tak to nemôže byť zlé? Môže. :)
Moja otázka obsahovala takúto podotázku: vnímaš happy end v príbehu ako mínus?
hogo
("To, čo jeden človek považuje za dobré, inému človeku sa môže javiť ako zlé, nie? :)" - to co jeden povazuje za dobre, je prenho dobre...)
Ok, lulla, rozumieme si... :))
bianima:
Kurtica, to je super! :)
Želám vám obom mnoho šťastia. :)))))